HORY A MESTO TRENČÍN 

festival horského filmu a dobrodružstva 

slogan
Ďalšie informácie
Marka
motiv

ROZHOVOR S DUCEM

...verím tomu čo robím

Rozprávala sa s hosťami, s návštevníkmi, mala na starosti personál, občerstvenie i novinárov. Večer si po namáhavých festivalových dňoch a prebdených nociach, v ktorých jej neustále vírili myšlienky spojené s festivalom, s veľkým šarmom našla čas na jedno veľké orosené. Verila, že sa všetko vydarí a klaplo to na sto percent.

Reč je o MARKE DUTKOVEJ, ktorá bola zároveň srdcom, hlavou i dušou celého festivalu horských filmov a dobrodružstva Hory a mesto, ktorý sa konal 9.-12. novembra 2006 v Trenčíne.

Hlavnou myšlienkou celého festivalu bolo priniesť do Trenčína kúsok z hôr, priblížiť ľuďom prírodu. Myslíš si, že sa vám to podarilo?

Zámer bol upútať ľudí. Keď človek začne niečo organizovať, musí v tom vidieť zmysel. Netajím sa, že v tom čo robím, cítiť zo mňa kus učiteľky. Vždy sa snažím, aby moje konanie malo vplyv nielen na mňa, ale i na okolie. Do festivalu som sa púšťala s veľkou láskou a zanietením. Teraz vidím, že to tam bolo cítiť a som z toho šťastná. Chcela som ukázať Trenčanom iný spôsob trávenia voľného času, z ktorého môže byť dobrý pocit, adrenalín. Verím, že sa dá žiť aj ináč, ako len chodiť do reštaurácií a na tancovačky. Príroda ponúka neskutočné množstvo zážitkov a zaujímavých ľudí.

Ako hodnotíš priebeh festivalu?

Je to ešte plné emócií. Stretávam sa s pozitívnymi ohlasmi. Zatiaľ však iba vo verbálnej rovine. Uvidíme, aké budú recenzie z vonku. Ja mám z toho dobrý pocit, už len preto, že sme do programu pridali nedeľu a kino nebolo prázdne, bolo do troch štvrtín vypredané. Ľudia, ktorí prišli zrejme vedeli kam idú. Vyzerali spokojní keď odchádzali.

Si s niečím nespokojná?

Sú detailíky, čo sa dajú vylepšiť, spraviť profesionálnejšie. Ale práve závan amatérstva, ktorý na festivale hostia cítili, bol taký milý. Nikto sa nesnažil o profesionalitu a cítila som, že to tých ľudí zaujalo.

Čo ti organizovanie podujatia dalo?

Skôr by som vedela povedať, čo mi to zobralo. Samozrejme, že ma posunulo vpred. Pre mňa bolo organizovanie niečo iné, akási škola života.

Festival mi dal pocit sebadôvery a odvahu komunikovať s ľuďmi, zháňať peniaze, mať na starosti veľa akcií. Dnes viem, čo všetko to obnáša. Na základe mojej vynaloženej práce som vyplnila tri večery ľuďom a myslím si, že som im ich vyplnila príjemne.

(Barbora Prekopová)